
Prípad Iana Clifforda, bývalého zamestnanca technologického giganta IBM, sa stal predmetom diskusií nielen vo Veľkej Británii, ale aj na celom svete. Ian, ktorý strávil posledných 15 rokov na péenke, zažaloval svojho zamestnávateľa za to, že mu nezvýšil plat, a jeho príbeh vyvoláva otázky o spravodlivosti a vnímaní benefitov pre zdravotne postihnutých pracovníkov.
15 rokov mimo práce, ale stále zamestnaný

Ian Clifford, bývalý IT špecialista, bol nútený odísť na péenku v roku 2008 kvôli psychickým problémom. Neskôr mu v roku 2012 diagnostikovali rakovinu v štvrtom štádiu, čo definitívne ovplyvnilo jeho schopnosť pracovať. V roku 2013 bol oficiálne „lekársky penzionovaný“ a so spoločnosťou IBM dosiahol dohodu, na základe ktorej bol zaradený do jej špeciálneho programu pre zdravotne postihnutých zamestnancov.
Tento program mu zabezpečil, že bude dostávať 75 % svojho ročného platu vo výške 54 028 libier (približne 62 000 eur) až do veku 65 rokov. Počas tohto obdobia nemal žiadnu pracovnú povinnosť, ale zároveň ostal vedený ako zamestnanec IBM. Celkovo by mu táto dohoda zabezpečila približne 1,5 milióna libier (viac ako 1,7 milióna eur).
Prečo žaloval IBM?
Hoci dohoda na prvý pohľad vyzerá ako veľkorysé gesto zo strany zamestnávateľa, Clifford tvrdil, že nedostatočné zvyšovanie jeho platu bolo nespravodlivé. Argumentoval tým, že inflácia znižuje reálnu hodnotu jeho príjmov, a preto sa rozhodol zažalovať IBM za diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia.
„Plán mal poskytnúť bezpečnosť pre zamestnancov, ktorí nemôžu pracovať. To sa však nedosiahlo, ak sú platby zmrazené na rovnakej úrovni,“ uviedol Clifford na súde.

Rozsudok: „Benefit je už teraz veľmi štedrý“
Cliffordov prípad bol v roku 2023 zamietnutý zamestnaneckým tribunálom v Readingu. Sudca Paul Housego rozhodnutie odôvodnil tým, že Clifford dostáva „veľmi štedrý benefit“ a že jeho situácia nie je diskrimináciou. „Aktívni zamestnanci môžu dostávať zvýšenia platu, ale neaktívni zamestnanci nie,“ vyhlásil sudca.
Podľa jeho slov bola Cliffordova požiadavka neudržateľná, pretože program, z ktorého ťažil, bol určený výhradne pre zdravotne postihnutých zamestnancov, čo znamená, že nejde o menej výhodné zaobchádzanie v porovnaní s ostatnými.
Cliffordova obhajoba: „Nie som chamtivý“
Napriek neúspechu na súde Clifford trvá na tom, že jeho žaloba nebola motivovaná chamtivosťou. „Ľudia si môžu myslieť, že je to štedré, ale musíte zohľadniť daňové zaťaženie, životné náklady a infláciu,“ vysvetlil. Tvrdí, že sa snažil zabezpečiť finančnú stabilitu pre svojho syna, ktorý čoskoro nastúpi na univerzitu.
Clifford priznal, že na vedenie súdneho sporu minul všetky svoje úspory a dokonca si musel požičať na kreditnú kartu. „Je to zúfalá situácia. Len som chcel spravodlivosť,“ uzavrel.
Kontroverzia, ktorá rozdelila verejnosť
Príbeh Iana Clifforda vyvoláva množstvo otázok. Na jednej strane upozorňuje na to, ako firmy zaobchádzajú so zdravotne postihnutými zamestnancami. Na druhej strane sa objavili hlasy, ktoré tvrdia, že Clifford bol už tak dostatočne odmenený a jeho žaloba bola prehnaná.
Čo si myslíte vy? Mal by zamestnávateľ zohľadniť infláciu a zvyšovať plat aj zamestnancom na péenke, alebo bol verdikt súdu spravodlivý?