Vlani sa raketa Ariane 5 vydala na svoju poslednú cestu do vesmíru. Keďže menšia európska raketa Vega-C momentálne nie je v prevádzke kvôli technickým problémom, Európska kozmická agentúra (ESA) je bez vlastnej vesmírnej lode. Táto situácia sa však má zmeniť s uvedením úplne novej rakety Ariane 6, ktorá je naplánovaná na štart 9.7.2024.
9.7.2024 sa medzi ôsmou hodinou a polnocou otvorí štartovacie okno, počas ktorého by mala raketa Ariane 6 uskutočniť svoj prvý let z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane. Pôvodný plán počítal so štartom už pred štyrmi rokmi, avšak projekt Ariane 6 bol oneskorený pandémiou COVID-19 a komplikáciami vo vývoji. Tento odklad spôsobil nárast nákladov, ktoré sa vyšplhali na približne 3,6 miliardy eur.
Európska vesmírna agentúra, ktorá rakety Ariane vyvíja a prevádzkuje, je medzivládnou organizáciou združujúcou 22 európskych krajín. Výrobcom rakiet je francúzska spoločnosť ArianeGroup. História európskych rakiet Ariane začala 24. decembra 1979 štartom rakety Ariane 1 z kozmodrómu Kourou. Táto raketa vznikla na základe skúseností z francúzskeho programu menších rakiet Diamant.
Po prvom úspešnom štarte vyniesla Ariane 1 v júli 1985 sondu Giotto na obežnú dráhu, ktorá následne preskúmala Halleyovu kométu. Ariane 1 postupne nahradili výkonnejšie modely Ariane 2 a 3, ktoré vyniesli množstvo telekomunikačných satelitov. V roku 1988 bola uvedená do prevádzky ešte silnejšia Ariane 4, ktorá pokračovala vo vynášaní telekomunikačných satelitov.
Raketa Ariane 5, ktorá bola v prevádzke od roku 1996 do roku 2023, dokázala na obežnú dráhu vyniesť dvojnásobné množstvo nákladu oproti predchádzajúcim modelom. Medzi jej významné misie patrilo vynesenie satelitov európskeho navigačného systému Galileo, vesmírneho teleskopu Jamesa Webba a sondy Rosetta. Vlani v apríli pri predposlednej misii Ariane 5 vyslala sondu Juice k planéte Jupiter.
Prvé komponenty rakety Ariane 6 začali prichádzať do Francúzskej Guyany vo februári 2024. V marci prebehlo zmontovanie hlavného a horného stupňa a v apríli sa pridali dva výkonné motory P120C. V máji dorazil náklad určený na vypustenie počas štartu, vrátane experimentov zo Slovenska.
Nosnú raketu čaká let, počas ktorého hlavný stupeň vynesie raketu za desať minút do výšky približne 200 kilometrov. Horný stupeň s motorom Vinci potom dopraví náklad na rôzne obežné dráhy. Tento stupeň je chránený krytom z kompozitu uhlíkových vlákien a polymérov, ktorý chráni satelity pred rôznymi záťažami pri lete.
Medzi experimentmi na palube je aj štvrtá slovenská družica GRBBeta, pokračovateľka družice GRBAlpha, ktorá zaznamenávala gama záblesky z hlbokého vesmíru. Cieľom tejto misie je pokračovať v detekcii gama zábleskov a poskytovať služby rádioamatérom.
„GRBBeta je kolaboratívny projekt s mnohými technologickými inováciami od rôznych partnerov,“ uviedol Jakub Kapuš, šéf spoločnosti Spacemanic, ktorá je hlavným dodávateľom satelitu. „Nemôžeme sa dočkať štartu a dúfame, že sa GRBBeta bezpečne dostane na obežnú dráhu, kde bude môcť pokračovať v práci svojho predchodcu a pripraviť cestu pre ďalšie misie,“ dodal Peter Hanák z Leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
