Marie Curie bola prvou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu, ale aj jedinou ženou ocenenou cenami v dvoch rôznych oblastiach – fyzika a chémia. V roku 1896 objavil francúzsky fyzik Henri Becquerel, že uránové soli emitujú lúče, ktoré sú podobné röntgenovým lúčom a sú schopné preniknúť cez objekty. Tento objav inšpiroval Curie, aby preskúmala Becquerelove zistenia ako súčasť svojej výskumnej dizertačnej práce. Spolu so svojím manželom Pierrom Curie sa pustili do práce a v roku 1898 objavili rádium a polónium, dva nové rádioaktívne prvky. Tieto výsledky viedli k tomu, že Curieovci získali polovicu Nobelovej ceny za fyziku v roku 1903. Druhá polovica putovala k Becquerelovi.
V roku 1911 bola Curie ocenená Nobelovou cenou za chémiu, za izoláciu čistého rádia. Pokračovala vo výskume chemických vlastností rádioaktívnych látok, ako aj ich aplikácií v medicíne. Ak by nebolo jej práce, liečba rakoviny by pravdepodobne nebola na takej úrovni, ako je dnes. Napriek tomu, že propagovala bezpečnostné opatrenia, jej dôsledná a dlhodobá expozícia týmto látkam mala svoju cenu.
Marie Curie zomrela 4. júla 1934 na aplastickú anémiu spôsobenú jej prácou s rádioaktívnym žiarením. Napriek svojmu názvu je aplastická anémia viac než len anémia; ide o zriedkavý krvný stav, ktorý sa objavuje, keď kostná dreň nedokáže vytvoriť dostatok nových krvných buniek pre správne fungovanie tela. Keď Curie zomrela, jej telo bolo tak rádioaktívne, že ju museli pochovať v rakve vystlanej olovom. Nikto o tom však nevedel až do roku 1995, kedy bola jej rakva exhumovaná.
V tom čase francúzske úrady chceli presťahovať Curieovcov do národného mauzólea Panthéon na počesť ich príspevkov vedy a za to, že sú ikonami francúzskej histórie. Úradníci zodpovední za exhumáciu kontaktovali francúzsku agentúru na ochranu pred žiarením s obavami o zvyškové žiarenie a požiadali o pomoc pri ochrane pracovníkov na cintoríne.
Keď sa exhumátori priblížili k hrobu, zistili normálne hladiny žiarenia vo vzduchu, ktoré sa zvýšili pri jeho otvorení. Najprv sa zdalo, že je rakva Marie Curie vyrobená z dreva, ale pri otvorení zistili, že je vystlaná olovom. Následná analýza tela Marie Curie ukázala, že zostala pozoruhodne dobre zachovaná a boli zistené len malé hladiny alfa a beta kontaminácie. Podľa Journal of British Society for the History of Radiology to pravdepodobne súviselo s tým, že Curie podnikala kroky na obmedzenie expozície žiarenia vo vyššom veku.
O jej osobných veciach sa to však povedať nedá. Po 100 rokoch zostáva mnoho jej majetku vrátane nábytku, kuchárskych kníh, oblečenia a laboratórnych poznámok mimoriadne rádioaktívnych. Tieto poznámky sú uskladnené v olovených boxoch v Národnej knižnici Francúzska v Paríži. Pri požiadavke na prístup k týmto predmetom musia návštevníci podpísať zmluvu o zodpovednosti a nosiť ochranný odev, aby sa predišlo expozícii rádia-226. Zaujímavosťou je, že tento konkrétny izotop má polčas rozpadu 1600 rokov. A čo vy? Išli by ste sa na poznámky pozrieť a otvorili by ste olovený box?
